Dňa 29. septembra 2026 sa žiaci 8. a 9. ročníka zúčastnili exkurzie do bývalého koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v Osvienčime.
Návšteva tohto miesta bola pre nás všetkých silným emotívnym zážitkom. Priestory tábora, osobné predmety obetí, či príbehy konkrétnych ľudí nám pripomenuli, že dejiny nie sú iba súborom dátumov a udalostí. Sú predovšetkým príbehmi ľudí, ktorých životy boli poznačené nenávisťou, násilím, ponižovaním, stratou ľudských práv a úcty k človeku.
Osvienčim je jedným z najsilnejších varovaní, kam až môže spoločnosť zájsť, keď sa zo života vytráca úcta, empatia a tolerancia.
Návšteva Osvienčimu nám preto nezanechala iba spomienku na minulosť. Zostal v nás aj pocit zastaviť sa, premýšľať a uvedomiť si, aké dôležité je nebyť ľahostajný a nemlčať vo chvíľach, keď by sme sa mali ozvať a pomôcť.
Nesmieme ako spoločnosť dovoliť, aby sa opakovali tragédie ako v Osvienčime a na Základnej škole v Staškove. Obe udalosti, hoci sú z rozdielnych historických období, majú však veľa spoločného – ako veľmi si vážime ľudský život, aké bolestné následky môže mať násilie, nenávisť a strata úcty voči druhým.
Skúsme sa preto na chvíľu zastaviť a venovať obetiam tichú spomienku.
Zapáľme si doma sviečku za obete tragédií. Nech je jej svetlo symbolom súcitu ako tichá spomienka na ľudské životy, ktoré sa skončili príliš skoro.
PaedDr. Andrea Kaduchová